20. 04. 2004 - utorok
Začíname kúsok - asi 100 m pod sútokom so Slavovou rekou pri lesníckom dome či horárni aj keď tak nevyzerá ( názov miesta - Slavova ). Je možné začať aj kúsok vyššie, kde je to ľahšie. Niki tak aj činí a sadá sám na vodu povyše. My ho nezodpovedne samozrejme nečakáme a aj sa hore kúpe. Neviem prečo chodí sám, ale neskôr pochopím. Dlhé roky jazdil sám a je zvyknutý, aj keď je to nebezpečné. Rieku si však vždy prehliadne. Na začiatok Zuza dostáva dištanc a priberáme ju až nižšie. My sadáme na peknú vodu WW 3, 3+ ( možno 4- ). Čo tajiť naskáčeme tam ako Nemci do krytu.. Obtiažnosť je prvý kilometer WW 3+ ( možno 4- ), značný spád a závaly zo stromov. Neskôr obtiažnosť klesne na WW3, 2+ až 1 a krátko pred koncom zase stúpne WW 3 až 3+. Pred Blagoevgradom začínajú hate. Prvá šikmo na rieky cca 1m sa dá v pravo ísť. V strede môžu byť kamene. Ďalšiu pred mestom ( vyššiu ) prenášame vľavo a tu aj končíme. Nebezpečie predstavuje značný spád, nízke lávky a padlé stromy. Pozor pred Blagoevgradom pod cestným mostom môže byť natiahnutý ostnatý drôt či pletivo - rezidencia nejakého potentáta ( bulharskí vodáci pravidelne čistia a strihajú ). Ešte na začiatku sa mi podarilo vykúpať Bulhara, ktorému odišlo pádlo, tak ho chytám aj s loďou do tíšiny a potom ho posielam dolu vodou bez pádla za pádlom. No neustál to, frajer. Všetko však nakoniec pochytal a tak prídeme do konca v poriadku. Na konci stretávame nemecký pár Tomasa a Kristin, ktorí sa pridávajú k bulharsko slovenskej vodáckej svorke. Na noc nás berie Niki pod strechu kúsok za Kresnou za 4 eurá. Je to konečne v suchu po toľkých dažďoch a s báňou - teplým termálnym kúpelom. Kúpele trochu pripomínajú koncentrák, ale voda je údajne liečivá. Keď vidím kachličky s opadanou glazúrou, tak neviem čo lieči a čo z nás do rána opadne. Ostali sme naštastie celí. Berieme si pivko do báne a rochníme si tam ako prasiatka. Veeer sa zahusťujeme na izbách, lebo prichádza Chachi s dvomi babami a so skupinou 8 Talianov a albánskym šoférom na Toyote Freelander so strechou naloženou 8 kajakmi.
21. 04. 2004 - streda
Mužstvo volá po čomsi ľahšom, tak s Nikim v čele naháňame vodu. Ráno skoro vstávame lebo voda na Pirinskej Reke či Bystrici ide len do 10.00. Ostatní skúšajú Sandansku a Vlachinsku Bystricu. Pirinska reka má však málo vody, tak Niki s Bulharom sa pokúšajú vybaviť vodu, ale nejde to. Ešte skúšame teóriu, že keď ide polovica turbín, mohla by ísť aspoň polovica z nás na vodu, no nápad sa neujal. Začalo by sa pri Spančeve. Ďalšia riečka pri Banskom má málo vody tiež a tak nakoniec končíme na Meste. Splavujeme asi úsek dĺžky 10 km po reštauráciu U dvoch levíčat. Je pomerne chladno, ale voda našťastie nie je ťažká len WW 2, 2+. Po väčšinou len vlnky. Otužilá Zuza prvokatívne eskimuje. Rieka má dosť vody a je pomerne kalná. Zaujímavá je skôr krajinársky, skalnými útvarmi. Keď sa prizrieme bližšie až taká zaujímavá nie je - brehy a stromy na brehu ovešané odpadom. Keby Bulhari vyhadzovali vianočné ozdoby, tak by to tam vypadalo ako na Vianoce vo veľkom. Sem - tam sme videli aj rybárov. Nevieme čo chytali , ale vieme čo chytili. Najskôr asi vlka a ho.....Kým nás vyzdvihnú a hlavne nájdu šoféri - pijeme rakiju na sekeru - celú flašu.
Večer sa presúvame zase k báni, ale tentokrát staviame stany a nechávame Talianov pod strechou. Niki s nami nie je . Má starosti s mamkou, tak odchádza domov.
22. 04. 2004 - štvrtok
Albánsky šofér ukazuje Bulharovi film, ktorý nakrútil minulý rok s talianmi pri splave albánskych a kosovských riek. Bulhar je nadšený, hneď nadväzuje užší kontakt a snaží sa prepracovať k CD s filmom. Snáď sa mu to podarí.
Veľmi milo sa zachoval bača z nedalekého košiara. Asi preto, že jeho psy celú noc strážili nielen jeho ovce ale aj nás a to za neustáleho brechotu a zavýjania, tak nám doniesol kg ovčieho syru. Syr mal veľmi krátku životnosť.
Po ľahšej vode by to chcelo zase pritvrdiť a tak ideme na Vlachinsku Reku. Milan nás žiada, aby sme ho pred vodou trochu vystrašili, tak som na neho urobil : " Bububu". Neviem či to zabralo. Deň pred nami tam bol Petko s Milenom a s Nemcami a tesne pred nami sadajú aj Taliani s Chachim. Zrejme sa to teda dá prežiť. Pred štartom poskytuje Bulhar albánskemu šoférovi, z ktorého sa vykľul vojnový reportér albánského TV, malé interview. Zuza má zase dištanc, lebo úsek končí šiestimi či siedmimi vodopádmi vysokými okolo troch metrov ( štvrtý údajne 5 ?? a posledné dva 4 ?? m ) , ktoré sa nedajú preniesť a musia sa skákať. Úniku niet. Odbočujeme na dedinu Vlachi na pochybnú cestu, ktorá asfalt ešte nezažila. Bulharská kilometráž udáva obtiažnos? WW 4, 5, 5+. Tie posledné dve čísla moc nerozširujem verejne , aby som nevyvolal paniku. Aj tak má rieka len minimálny stav pre splavenie, tak načo paniku. Na vodopádoch však sme nakoniec aj radi. Treba počíta? s časom 4-5 hodín na splavenie. Rieka začína pomerne slušným spádom. Občas vystupujeme a prezeráme zložitejšie miesta až kým prídeme k onomu miestu odkiaľ niet úniku. Nuž nebolo to jednoduché skočiť prvý vodopád. Ostatné už ako tak išli, aj keď sa mi zvieral žalúdok zakaždým ako prvojazdcovi a na poslednom som si aj zavrieskal. Ani neviem prečo. Medzi druhým a tretím vodopádom je lagunka, ktorá odteká a nedá sa výstúpiť. Kým druhý vodopád je vidieť, tretí je za rohom a nevidieť, do čoho sa ide. Tretí z vodopádov bol dvojitý. Najprv cca jedenapolmetrový skok, bazén na dĺžku lode a potom druhý skok asi dvaopol až tri metre. Našťastie väčšina bola mierne šikmá a nie kolmá. Horšie bolo že do niektorých sa skákalo bez možnosti náhľadu = naslepo, či na oči. Pohľad sa naskytol až na hrane. Prvý je nutné skákať vľavo a ostatné je v princípe jedno. Prvý by možno šlo ako tak preniesť, ale ostatné sa nedajú a ani ústup z rieky nie je možný. Aj prezretie skokov si vyžaduje horolezecké aktivity. Veľký problém by mohol predstavovať padnutý strom vo vodopáde. Za tohto stavu hrozilo aj vzpriečenie pri zlom nájazde. Milan prvý vodopád skoro zcúval a ja som sa tiež raz zasekol. Sme ateisti, ale modlili sme sa aby sme v niektorom nenašli ražniči z Talianov napichaných na padnutom strome. Nebolo to však z lásky k nim , ale k nám samotným. Ani bulhari deň predtým neprešli jednoducho. Milenovi odplávalo pádlo a tak spolu s Petkom išli dvaja s jedným. Najprv skočil jeden, potom si druhý vytiahol pádlo na hádzačke a takto 5x. Okrem toho, že sú vodopády obtiažné, tak aj veľmi pekné. A tak Ja s Vladom fotíme a fotíme. Tesne za vodopádmi sa dá z rieky vľavo vystúpiť, treba však dlho nosiť hore. No čo Vám šije...?
Sme lenivý vynášať a tak sa chceme doplaviť až do Strumy. Bola to najväčšia hovadina celého zájazdu ! Otĺkame si lode a zadky medzi kameňmi medzi , ktorými zmizla voda. Bola totiž odvedená na políčka. Už sme aj zo zúfalstva raz vystúpili, Rišo aj viackrát, no znova sa vraciame otĺkať zadky do rieky. Počas cezpoľného behu s kajakom nám nechápajúci domáci poľnohospodári vyzradili, že sa rieka ešte nezaplnila a že jarná voda ešte neprišla - ostatne sme si to všimli aj my. Auto s Ľubom a Zuzou na brehu sa nám zdajú spasením a vykúpením z toho utrpenia. Celý dojem z rieky sme si týmto záverom pokazili. Aby bolo potešenie úplné, tak zisťujem, že mi praskla loď na štyroch miestach. Bolo mi podozrivé množstvo vody v lodi na vodopádoch, ale pripisoval som to špricke. Že by únava materiálu ( 9 rokov ? ), alebo tie prekliate kamene nad vodopádmi ? Aj by som si poplakal. Večer kempujeme zase pri báni v stane. Žiaľ z lode nenapraví ani báňa, ani konzumácia alkoholu s Bulharom, Bulharmi a Nemkou Kristin, ktorá sa vcelku odviazala a vyzradila, že ešte ostane v Bulharsku, kúpi si somára a bude robiť treking v Rodopoch. Darmo ju Bulhar odhováral od somára. Ženská je ženská. Každá by chcela mať nejakého somára. Bodaj by nie táto. Popili sme dosť veľké množstvo aj druhov alkoholu. Aj bača sa opať prejavil a doniesol 1 litra domácej rakije. Dobrý chlap! Pred tým Bulhar stihol pokračovať v kontakte s albánskym vodičom a vytiahnuť z neho nejaké informácie o divokej vode a seakajakovaní v Albánsku. Jeho syn má outdoorovú cestovku. Vypadá to zaujímavo a dobrodružne , hlavne drsná, tvrdá a krásna voda, domorodci ozbrojení samopalmi /jeden požičali/, necesty a pod. Že by o rok ???
predchádzajúca časť ďalšia časť
