Na piatok nám ostáva už len posledná možnosť v tejto oblasti - Struma a jej Kresnenský prielom či kaňon - časť , ktorú zakrýval tunel počas našich predošlých ciest okolo. Dávame si len takú zhustenú časť medzi dvomi tunelmi. Bulhari tvrdia, že toľko plastových lodí ešte na tejto vode nebolo. Hotové internacionale wildwasser woche - 3 ks Bulharov bez nášho, 2 ks Nemcov, 8 ks Talianov, 5 ks Slovákov, z toho jeden Maďar ( a bez nášho Bulhara ). Väčšina neslovákov má creekovky. Je pomerne veľká voda a rieka nemá výnimočne charakter Bystrice, ale je to riadna vodnatá, teda mierne rozvodnená rieka. Obtiažnosť sa udáva od WW 2 do 4 , v prielome možno 5. Pôvodne som nechcel na vodu, kvôli lodi, ale nakoniec ju ošetrujeme páskou a Taliani sa ponúkli zavariť nahrubo dve diery. Nie je to pekné ale poslúži na chvílu. Kľudnejšie úseky na vode sú prestriedané krátkymi, peknými vlnkovatými perejkami. Vlado po jednej kúpačke ustupuje a ostávame o jedného menej. Pridáva sa k šoférom, ktorí fotia poi každém možnej príležitosti. Pred príchodom k onomu miestu velíme odchod z vody. Bulhari, Nemci a Taliani to idú. Ono miesto predstavuje cca 300 metrovú perej s významným spádom, kameňmi a pri tomto stave vody aj s veľkými vlnami a valcami, ktorým kraľuje posledný cez dve tretiny rieky. Dá sa to, len pri nájazde sa človek nesmie cvaknúť alebo urobiť chybu. Je to veľká voda a máme z nej rešpekt a hlavne nemáme s ňou asi moc skúseností. Človeka to potom na brehu zamrzí, že iní to prešli a on nie, ale chodiť na vodu nie je o hecovaní sa a dokazovaní si. Treba si nechať nejaké výzvy a méty aj do budúcna. My ustupujeme, nie však zbabelo ale s úctou a rešpektom k vode. Možno nabudúce....
Sušíme a balíme. Zajtra plánujeme len krátke KPE a odchod domov. Dnes navštevujeme ešte Melnik, malé mesto pri gréckych hraniciach ukryté v pieskovcovom údolí s typickou bulharskou architektúrou. Kupujeme víno - veľa vína. Nocujeme opäť na známom táborisku na sútoku Ilijnej a Rilskej reky.
24. 04. 2004 - sobota
Ráno navštevujeme hrob Ivana Rilského a kláštor Rilský manastyr. Pri tom sa trochu naháňame a hľadáme s Vladom, ktorý vyrazil troch skôr, ale nakoniec sme sa našli. Míňame posledné zmetky nákupmi v Rile a ťaháme domov. Skúšame to cez Rumunsko, kompou. Nech si aj Barborka niečo splaví.
Kupodivu rumunskú hranicu prechádzame bez problémov. Nuž čo dodať? Rumunsko - druhý blbý nápad zájazdu. ...a nebolo to ani lacnejšie a rýchlejšie už vonkoncom nie.
25. 04. 2004 - nedeľa
S ohromnou radosťou prekračujeme posledné hranice v Komárne. Všade dobre , doma naj. Návrat domov hlásime okolo obeda. Vybalujeme, debordelizujeme, narýchlo účtujeme, utekáme každý domov.
...sadám za stôl a snažím sa spomenúť a niektoré zážitky zapísať a snái zvečniť aj slovom, obrazom to bude tiež.
Záver
Okrem počasia a vodného stavu nám všetko prialo a vychádzalo. Zase s vodou to nebola úplná suchota aj keď miestami jej bolo pomenej. Bulhari tvrdili, že iné roky o tomto čase jazdili a malo všetko vodu, tento rok sa nejako voda omeškala. Bolo však aj tak dobre.
Musím zaklepať na drevo, lebo sme nemali žiadnu negatívnu skúsenosť ako to bolo v prípade okradnutia maďarských vodákov pred rokom. Občas sme sa strhli , že nám lezie nejaký Bulhar či Maiar do auta, ale vždy sme s úľavou zistili že je to Bulhar alebo Ja. Jedine raz sme platili pokutu za rýchlosť, ale priznávame, že bola oprávnená.
Čo sa týka krajiny, prírody, vody a hôr, táto krajina má určite čo ponúknuť. Chce to len trocha dobrodružného ducha, stačí veľmi málo, šťastie na počasie a vodu. Boli sme tu v čase keď má byť voda a ona ešte meškala. Snažil som sa vypátrať rozdiel medzi bystricou a rekou ale furt to mohlo mať rôznu šírku a prietok ako aj spád, či množstvo šutrov či padnutých stromov. Každopádne názov Bystrica je dosť výstižný a primeraný pre mnohé tunajšie rieky.
Pokiaľ ide o cestovanie je miestami dosť na nervy, hlavne šoférove, ktorý miluje svoje auto. Treba však priznať že Európska únia sa miestami buchla po vačku a miestami im z nejakých dôvodov kúpila aj rovné a nehrkotavé kusy asfaltu. Ak však uvažujete o návšteve Bulharska treba sa poponáhľať kým krajinu nepohltí odpad, špina a skládky odpadu, ktoré sú kdekoľvek kde ich ani nečakáte či netušíte.
Bežným zjavom a aj na cestách sú kozy, ovce, somáriky - magare, kone a túlavé psi. Možno to však akosi patrí k tejto krajine.
Bulharskí vodáci sú fajn chlapíci a parťáci. Je ich len pár, čo jazdia divokú vodu a všetci sa poznajú.
Poďakovanie za zdarný priebeh akcie patrí všetkým, ktorí prispeli radou, pomocou, skúsenosťou alebo mlčaním:
- ochotným a obetavým bulharským vodákom
- všetkým zúčastneným za pohodu, náladu, fotky, rady, pripomienky, nápady......
- Bulharovi za lámanie jazykovej bariéry
- Milanovi za vlek
- 1ubovi a Rišovi za točenie volantom ( Maďarskí policajti naozaj nie sú kuželky )
- všetkým nezúčastneným za to, že svojou neprítomnosťou neotravovali a nekazili priebeh akcie
- výrobcom podaktorých destilátov za udržiavanie stavu alcoholis dementis a dobrej nálady
- srbským, bulharským a rumunským cestárom za udržiavanie bdelosti - našej
- všetkým orgánom hraničnej, pohraničnej a cudzineckej polície nečinným v konaní za odbavovanie - sa
- a všetkým, ktorí nás poznajú......
Ahoj, ...zase možno o rok
Jano
Uvedený príspevok bol použítý so súhlasom autora-vodackého aktivistu Jána Gazdu
predchádzajúca časť ďalšie foto
